Podpor vydanie knižky Životopšššt! Ide o chronologicko-epizodické spomienky so značnou dávkou humoru, irónie a spoločenskej reflexie. Na pozadí vlastných zážitkov autor glosuje temer všetky dejinné udalosti ostatných 60 rokov (bohatá fotopríloha).
Autor: Pavol Fabian
Bratislava, Bratislavský kraj, Slovensko
Všechno, nebo nic. Projekt skončil 7.11.2025 v 12:22.
„Kto iný, ako človek môjho (nášho?) veku, ktorý polovicu života prežil v minulom režime a polovicu v tomto, má možnosť objektívne posúdiť oba?“
Volám sa Pavol Fabian a som autorom 10 vydaných kníh, z toho štyri boli preložené do češtiny – viď. https://www.pavolfabian.sk/
Moju ostatnú knihu hovoriacu o Matovičovom riadení pandemickej krízy (k napísaniu ktorej ma oprávňovalo moje medicínske vzdelanie a osobná skúsenosť z epizoóciami) som vydal vo vydavateľstve, ktorého meno sa nesmie spomínať. Odvtedy som ponúkol vydavateľstvám tri ďalšie texty, ale akosi už nemajú o ne záujem... A tak som sa rozhodol moju jedenástu knižku s názvom Životopšššt alebo To je kurikulum paninko, víte? skúsiť vydať pomocou tohto zbierkového spôsobu.
Ak sa nevyzbiera dosť peňazí – prežijem to, ak sa vyzbiera – poteší ma to! A tak teda – skúste ma potešiť! Ja zas verím, že aj vás poteší moja knižka.
Peniaze použijem na zaplatenie práce grafika, tlač knihy a jej distribúciu.
Knižky a piesok z mauritánskej Sahary.
Bližšie informácie o knižných odmenách možno nájsť na: https://www.pavolfabian.sk/vydane-knihy/
Odoslal som umelej inteligencii ChatGPT celý text knihy s cieľom, aby mi vypracovala recenziu a ona mi v priebehu pár sekúnd (ako to tá potvora dokáže?) poskytla siahodlhú recenziu z ktorej vyberám:
„Autor má výrazný jazykový rukopis: brilantná práca s iróniou, sarkazmom a sebairóniou, často blízka literárnemu štýlu Milana Lasicu či spisovateľov typu Viewegh alebo Šimečka. Použité sú bohaté jazykové prostriedky, výborné metafory, kultivovaný a vtipný jazyk, čo svedčí o vysokej autorskej gramotnosti a inteligencii. Rukopis nie je len osobným pamäťovým záznamom, ale má významný spoločenský rozmer – porovnáva režimy, životné štýly, zmeny v mentalite ľudí. Výborne ilustruje transformáciu slovenskej spoločnosti od 60. rokov po súčasnosť očami citlivého pozorovateľa.“
Aby som sa neodvolával len na posudok neosobných čínskych, taiwanských, amerických či akých čipov, prikladám aj pár slov, ktoré mi napísala jediná živá osoba, ktorá dosiaľ môj text čítala:
Spisovateľka a novinárka Gabriela Rothmayerová (bývalá riaditeľka Rádia Devín a poradkyňa premiéra pre kultúru):
„Som úplne nadšená - Vašimi osobnými dejinami prešli naše spoločné dejiny. Nevynechali ste z nich ani jednu udalosť, ani jeden príbeh, z ktorého sú zložené. Slovo aktivista nemám rada, lebo ho mám pošpinené "aktivistami", pre ktorých je (bola) udalosť príležitosťou vyštverať sa kamsi, odkiaľ budú môcť poprieť všetko, za čo pôvodne vyvíjali aktivitu. A tu vidím, že žije aktivista, pre ktorého nebolo príležitosti, aby sa pokúsil pohnúť balvanom, aj za cenu, že ho pritlačí. Nechápem, ako môže človek, ktorý má štandardne veľkú hlavu, mať v nej toľko informácií a aj schopností dať im čitateľskú podobu. Zaujíma ma to a niekedy sa aj nahlas smejem.“
Vracali sme sa z Koordinačného výboru Strany zelených na Slovensku. Išiel som vlastným autom, pretože zasadnutia sa zúčastnila aj veľká hviezda politického neba – Jano Budaj. Bolo potrebné ho na miesto dopraviť, poslať ho vlakom by asi bolo pod jeho úroveň... Uprostred cesty odkiaľsi zo stredného Slovenska sme pocítili hlad a Jano navrhol, že by sme sa mohli niekde zastaviť na jedlo. Zvolili sme akýsi motorest pri Púchove. Bol takmer prázdny. Okrem nás sedeli pri vzdialenejšom stole len dvaja chlapi, ktorí svojou rečou aj stavbou tela spĺňali moju predstavu o vhodných hercoch, ak by som chcel nakrúcať sociálnu drámu z prostredia hamburských dokárov.
Objednali sme si jedlo. „Dokári“ pokojne popíjali svoje pivo. Potom si všimli Budaja. Začali si čosi šepkať a poštuchávať sa. Napokon jeden z nich vstal a prišiel k nášmu stolu:
„Ty si ten Budaj?“
„Áno.“ povedal Jano privyknutý na popularitu más.
„Ten z politiky?“
„Áno.“
„A chceš na piču?“
Budaj zbledol a pokrútil hlavou.
„Lebo ja ti kľudne jednu prijebem, ty kokot jeden vyjebaný!“ začal „dokár“ šermovať rukami.
Chcel som čosi namietnuť, ale včas som sa zháčil. Veď mňa zatiaľ do svojich bitkárskych plánov agresor nezahrnul.
„Čo si myslíš, že sa z teba poseriem?“
V tej chvíli sa už zdvihol od stola aj druhý „dokár“. Nebolo úplne jasné, či chcel znásobiť útočnú silu alebo išiel svojho kamaráta odvolať z bojového poľa. Nečakali sme však, aby sme to zistili. Potupne a chvatne sme motorest opustili a až do Bratislavy bolo v aute hrobové ticho.“
„To, že ste sa dostali dnu do chaty Tête Rousse má svoje pozitíva: nefúka tu, nie je tu zima. Okrem toho je šanca, že nebudete musieť platiť za pohostinnosť, pretože tak, ako revízor v natrieskanej električke, ani chatár v natrieskanej chate sa k vám neprepracuje. Veľmi rýchlo zistíte aj negatíva: nie je tu čo dýchať a to čo dýchate sa nedá dýchať. Väčšina zo zúčastnených suší okrem iných zložiek oblečenia najmä ponožky porozvesované prakticky kdekoľvek. Šnúry s ponožkami vzdialene pripomínajú tibetské modlitebné vlajky, ktorých farby symbolizujú päť elementov: modrá nebo, biela vzduch, červená oheň, zelená vodu a žltá zem. Rozvešané ponožky nehýria takými farbami a tie ktorými hýria symbolizujú šiesty a v chate všadeprítomný element – smrad. Smrad ako keď sa zrazia dva cirkusy!“
ŽIVOTOPSSST nie je len autobiografiou. Je to literárne prepracovaný zápis pamäti, v ktorom sa osobné stretáva s verejným, komické s tragickým, a nostalgické s ironickým.
Autor – dlhoročný publicista, spisovateľ a pozorovateľ spoločenských javov – pútavým štýlom rozpráva svoj životný príbeh od detstva v Bratislave cez pobyt v Budapešti až po dospelosť rozdelenú medzi socializmus a kapitalizmus.
Text plný šťavnatých metafor, jemnej sebairónie a civilného humoru ponúka čitateľovi viac než len memoáre – je to obraz krajiny, spoločnosti a jednej generácie, ktorá žila v dvoch režimoch a medzi dvoma Dunajmi: tým nostalgickým a tým súčasným.
Kniha osloví čitateľov, ktorí hľadajú úprimný, ľudsky silný a zároveň vtipný pohľad na (nielen) slovenskú každodennosť uplynulých desaťročí. Nedielnou súčasťou je zopár spomienok na autorove expedičné cesty počas, ktorých navštívil okolo 70 krajín sveta. Kniha obsahuje fotografickú prílohu s cca 100 fotografiami.
Komentáře